Ľudská komunikácia sa uskutočňuje nielen pomocou jednotlivých slov spájaných do viet, ale hovoriaci majú k dispozícii a využívajú aj väčšie celky: frázy, frazémy, dvoj- a viacslovné ustálené pomenovania. Slová sa často používajú v (štatisticky a významovo relevantných) spojeniach s inými slovami a vykazujú jedinečnú spájateľnosť, ktorú skúma napríklad frazeológia, terminológia a kolokačná lexikografia.
Slovník slovných spojení. Podstatné mená v druhom, doplnenom a opravenom vydaní obsahuje 253 kolokačných profilov podstatných mien z jadra slovnej zásoby slovenčiny a 47 613 výrazov, ktoré s nimi stoja v tesnej blízkosti a tvoria istý celok. Primárnym kritériom výberu heslových slov bola ich frekvencia v textoch Slovenského národného korpusu, pričom sú zastúpené slová najfrekventovanejšie (rok, deň, čas, život) i menej frekventované (kára, idealizmus, kormidlo, labyrint). Zároveň sa prihliadalo na to, aby boli v slovníku spracované významovo súvisiace podstatné mená, napr. všetky pomenovania ročných období (jar, leto, jeseň, zima), niektoré opozitné dvojice (šťastie, nešťastie), slová domáceho a cudzieho pôvodu (činnosť, aktivita). Kolokáty týchto slov zisťované v reálnom použití v textoch Slovenského národného korpusu nie sú rovnaké, čo poukazuje na istú významovú rozdielnosť aj v prípade synonymných alebo inak významovo spätých podstatných mien (napr. spájateľnosť slov jazyk a reč, čas a doba, klient a zákazník nie je identická).
Spracované spojenia podstatných mien ukazujú bohatosť jazyka a možnosti spájateľnosti konkrétnych slov (v slovníku má najviac spojení podstatné meno svet: 608). Slovník môže byť dobrým východiskom na ďalší výskum, na počítačové spracovanie viacslovných spojení, poslúžiť môže aj v prekladateľskej práci a pri výučbe slovenčiny ako materinského i ako cudzieho jazyka.
Odborní recenzenti:
prof. PaedDr. Ľubomír Kralčák, PhD.
doc. Mgr. Martin Ološtiak, PhD.