Za priekopnícku prácu v oblasti hydronomastiky možno právom považovať prácu V. Šmilauera z roku 1932. Odvtedy uplynulo veľa rokov, pretože až v roku 1985 vyšla ďalšia systematicky spracovaná hydronomastická práca M. Majtána a K. Rymuta Hydronimia dorzecza Orawy, ktorá vychádzala z ustálenej metodiky spracúvania hydronymie v Poľsku. Ona bola impulzom na ďalšie spracúvanie vodných názvov v povodiach slovenských riek a koncom 20. storočia vyšlo niekoľko hydronomastických monografií. Na začiatku nového storočia tento progresívny trend v onomastickom spracúvaní slovenských povodí pokračoval a pokračuje aj v súčasnosti podľa metodiky používanej v medzinárodnom projekte Hydronymia Europea. Heuristický onomastický výskum púta najmä jeho regionálnym aspektom a komplexnosťou. Nie je len záležitosťou lingvistiky (využívanie poznatkov z jednotlivých jazykovedných disciplín), ale vyžaduje si komplexný mnohostranný prístup a využívanie informácií aj z iných nejazykovedných odborov (geografia, história, etnografia, sociológia, biológia a iné). Rozširovanie knižnice s hydronomastickými prácami uľahčuje prácu ostatným onomastikom, ktorí spracúvajú iné povodia, pretože môžu zozbierané vodné názvy z nimi spracúvaných povodí porovnávať s názvami už spracovaných povodí.
Recenzenti publikácie:
PhDr. Milan Majtán, DrSc.
doc. Mgr. Jaromír Krško, PhD.