Na mestá môžeme pozerať ako na urbánne sídla s vysokou koncentráciou ľudí, budov a dopravných prostriedkov, s relatívne vysokou mierou znečistenia ovzdušia, pôdy a nižšieho podielu zelene. V geografickom ponímaní sa mesto odlišuje od okolitého vidieckeho prostredia štruktúrou, ktorá vyplýva najmä z antropogénnych premien prostredia. Tento typ sídiel môžeme vnímať aj ako dynamický ekosystém, pri ktorom dochádza k neustálemu pohybu a presunu tovarov a obyvateľstva (práca, turizmus), ale aj ako územie s viac či menej zreteľnými postupnými zmenami fauny a flóry, aj vďaka ľudským aktivitám (úprava zelene, cielené introdukcie), alebo v súvislosti s neustálymi procesmi synurbanizácie fauny a ruderalizácie flóry, prenikaním inváznych druhov rastlín a živočíchov do mestského prostredia a v neposlednej miere aj v dôsledku globálnych klimatických zmien. Autori knihy sa pokúsili poukázať aj na ďalší možný aspekt vnímania mestského prostredia. Enklávy zelene v mestách môžeme vnímať aj ako oblasti výskytu a trvalého prežívania kliešťov i potenciálnej existencie prírodných ohnísk ochorení ľudí a zvierat. Podrobnejšie je problematika možnej existencie prírodných ohnísk nákaz v mestách prezentovaná na príklade dlhoročných výskumov v košickej aglomerácii. Stručne sú prezentované aj informácie k danej problematike z iných miest Európy.
Recenzenti:
prof. RNDr. Zdeněk Hubálek, DrSc.
prof. RNDr. Libor Grubhoffer, CSc.