Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku
So
stredovekým benediktínskym mníšstvom sa v súčasnosti spája predovšetkým
predstava komunít rehoľníkov, ktoré sa uzatvárali pred vonkajším svetom
za múrmi kláštorov a ktorých duchovným spojivom bola Regula sv.
Benedikta. Benediktínske kláštory zároveň vnímame ako významné centrá
duchovnej kultúry raného a vrcholného stredoveku. Benediktíni však boli
tiež neoddeliteľnou súčasťou stredovekej spoločnosti laikov. Prevažne
panovníci alebo fundátori z radov stredovekej šľachty kláštory nielen
zakladali, ale za nádej na dosiahnutie spásy ich aj bohato obdarovávali.
Významné opátstva mali povinnosť hostiť početné sprievody kráľov,
kniežat či biskupov a kláštorné kostoly slúžili ako miesta posledného
odpočinku zakladateľov a patrónov. Opáti súčasne vstupovali do
politických, diplomatických a nezriedka aj vojenských služieb
panovníckych dvorov. Kniha Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku
ponúka podrobný pohľad na koexistenciu a interakciu benediktínskych
kláštorov a ich zakladateľov, patrónov či ďalších donátorov v Uhorsku za
vlády arpádovských kráľov v 11. až 13. storočí.
Vedeckí recenzenti:
Doc. Mgr. Vincent Múcska, PhD.
Mgr. Tomáš Borovský, PhD.