Mgr. Jozef Sitko (*1935) je pôvodným povolaním zubný laborant. V rokoch 1968 – 1969 sa stal komentátorom denníka Smena. Po vyhodení z redakcie bol nakrátko zástupcom šéfredaktora týždenníka Express. Aj odtiaľ ho pookupačný režim vyhodil a 20 rokov mal zákaz publikovať. V rokoch 1971 – 1989 pracoval v Zberných surovinách a v ďalších dvoch podnikoch. Po páde komunizmu založil týždenník Slobodný piatok a stal sa jeho šéfredaktorom. V rokoch 1993 – 1994 bol riaditeľom tlačového odboru a poradcom prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Odtiaľ odišiel za konateľa denníka Práca. V roku 1994 založil Nadáciu Slovak Gold a stal sa jej výkonným prezidentom.
To sú najdôležitejšie životné „štácie“ Jozefa Sitka, ktoré reflektuje aj vo svojej najnovšej knižke Vedieť odísť alebo Keď pravda nudí a lož zabáva (Forum sapientiae, 2019). Široký oblúk jeho spomienok sa klenie od vojnových rokov – s dôrazom na vykreslenie nevšedných dramatických osudov jeho rodiny, cez tragikou nasýtené nezákonné päťdesiate roky s individuálnym autorovým osudom, nádejné obdobie dubčekovskej obrody spoločnosti v šesťdesiatych rokoch, udusené okupáciou piatich „bratských“ armád v roku 1968 a následnou normalizáciou, až po politický prevrat v novembri 1989 a zložitý politický a spoločenský vývoj na Slovensku s autorovými autentickými zážitkami a skúsenosťami s prominentmi slovenského politického a verejného života.
Vladimír Kolesár, bývalý televízny dramaturg a filmový kritik o knihe napísal:
„Nová
kniha Jozefa Sitka je pozoruhodne tvorivým príspevkom o našom
spoločenskom i politickom dianí v rokoch 1968 – 69 aj po období od
novembra 1989 až doteraz. No ak by niekto za názvom Vedieť odísť
očakával akýsi viacvariantný beletrizovaný „návod“ sfarbeného
sentimentu, ako sa má angažovane schopný človek vzdialiť zo scény života
a odísť do zákulisia, tak potom bude knihou príjemne prekvapený. Knižná
novinka tohto všestranného autora je v nosnom smerovaní presne o opaku.
Lebo popri skvelej, zasvätenej a eticky umocnenej reflexii širokého
spektra historických i súčasných udalostí bývalého Československa i
terajšieho Slovenska preputujeme s autorom i na jeho pestré, neraz až
nečakane dobrodružné a často turbulentné súkromie už od detstva. Text
Jozefa Sitka je tak literatúrou osobne spomienkovou i vrstevnatou
literatúrou faktu, ale, a to je podstatné, aj veľmi svojskou,
neakademicky zažitou, kultúrno-politologickou lekciou s výrazne živými,
sugestívnymi apelmi pre dnešok.“