Celoživotnou,
konzekventne napĺňanou umeleckou ambíciou nemeckého operného režiséra
Petra Konwitschného (1945) je boj proti iluzívnemu opernému divadlu,
ktoré nazýva mŕtvou operou. Vo svojich koncepciách kriticky reflektuje
patriarchálne usporiadanie sveta, závislosť modernej civilizácie od
matérie, jej povrchný spôsob života a z neho vyplývajúci rozvrat
morálnych hodnôt, ktorý sa odráža v deformovaných rodinných či
partnerských vzťahoch. Na príklade troch desiatok inscenácií, ktoré
režisér naštudoval na európskych javiskách i v Slovenskom národnom
divadle, autorka monografie skúma Konwitschného ideové východiská a ich
pretavenie do konkrétnych, pre režiséra charakteristických
divadelno-výrazových princípov. Komparáciou vybraných inscenácií
formuluje tematické okruhy Konwitschného tvorby, ktoré poukazujú na jeho
ideový a estetický program. Monografia popri analýze režisérovho
rukopisu prispieva aj k poznaniu všeobecných princípov súčasnej opernej
réžie.
Recenzenti:
doc. PhDr. Michal Babiak, CSc.
PhDr. Josef Herman, CSc.