Rané upanišady (asi 7. – 5. stor. pred n. l.) patria k najstarším
dochovaným filozofickým textom na svete. Predmetom filozofie upanišád je
sebapoznanie, t. j. poznanie vlastnej podstaty, ktorú nazývajú Átmá
alebo Brahma. Upanišady predstavujú základ mnohých indických
filozofických a náboženských systémov. Hoci vznikli v dávnej minulosti,
ich myšlienky nie sú vzdialené ani súčasnému človeku. Prehovárajú k
ľuďom naprieč tisícročiami a kultúrami. Publikácia prináša komentovaný
preklad desiatich, tzv. hlavných upanišád: Íša, Kéna, Katha, Prašna,
Mundaka, Mándúkja, Taittiríja, Aitaréja, Čhándógja a Brhadáranjaka.
Slovenský preklad vychádza zo sanskrtských originálov a pridržiava sa
interpretácie Šankaru (asi 7. storočie), ktorý sa považuje za jedného z
najvýznamnejších predstaviteľov indickej filozofie. Preklad dopĺňa
rozsiahly úvod a slovník vybraných sanskrtských pojmov. Úvod sa venuje
problematike datovania upanišád, spôsobom tradovania véd a upanišád,
otázke literárnych kvalít upanišád, metódam ich prekladu, Šankarovej
interpretácii, upanišadovej meditácii a symbolike podľa Šankaru, ako aj
ďalším špecifikám jazyka upanišád.
Autor prekladu R. Gáfrik získal Cenu Mateja Bela 2024 za preklad originálu tohto diela do slovenčiny a VEDA, vydavateľstvo SAV, získala Poctu Literárneho fondu 2024 za vydanie tejto publikácie.