Publikácia približuje vývoj autoportrétu ako špecifického žánru v slovenskom výtvarnom umení od začiatku 20. storočia po súčasnosť. Na pôdoryse ôsmich kapitol s úvodnými syntetickými štúdiami a medailónmi jednotlivých autorov sprevádzaných bohatou obrazovou prílohou autorka predstavuje, ako sa postupne v súvislosti s novým chápaním pozície umelca v spoločnosti – novým vnímaním kategórií priestoru a času, vzťahu k telu a telesnosti i sproblematizovaním pojmu identity jednotlivca – menili podoby sebazobrazenia. Formou typologickej vzorky – od klasického až po intermediálne spôsoby vyjadrenia – prináša zaujímavé ukážky z tvorby viacerých významných umelcov v maľbe, kresbe, grafike, fotografii, koncepte, performancii i videu.