Ešte nikdy od „úsvitu“ priemyslovej revolúcie nebolo potrebné, aby sa manažéri naučili i „odnaučili“ toľkým rôznym veciam, a len málokedy sa im v tomto smere ponúkalo toľko rôznorodých a protikladných rád. Viera priemyselného veku v také veci, ako je vertikálna integrácia, synergia, úspory plynúce z hromadnej výroby a hierarchické organizácie založené na príkazovej právomoci a kontrole je nahrádzaná vierou v priaznivé prijatie takých vecí, ako je spolupráca s externými dodávateľmi, minimalizácia sériovosti, ziskové strediská, sieťové štruktúry a rôzne ďalšie organizačné formy. Svetový prognostik Rowan Gibson doslova hovorí: „Keď sa dnes dívame do budúcnosti, ani trochu sme si nie istí tým, kam máme vlastne namierené a ako sa tam dostaneme... Vidíme pred sebou svet plný chaosu a neistoty. Svet stále rýchlejších zmien...“
Riadiaci pracovníci preto stále častejšie pociťujú sklamanie nad tým, že prichádzajú príliš neskoro na to, že skutočný výsledok nekoreluje so stanovenými cieľmi. Typické kontrolné správy a kontrolné rozbory ich informujú iba o tom, čo sa už stalo. Nikto však nemôže zmeniť mŕtvu minulosť. Keďže neboli zatiaľ vyvinuté dosť účinné prostriedky nazerania do budúcnosti, odvolávame sa príliš na minulosť a predpokladáme, že bude pokračovať aj do budúcnosti. Informačný systém zameraný na budúcnosť nemá v praxi dosť uznania aj preto, že riadiaci pracovníci si zvykli na účtovníctvo a štatistické údaje. Tieto nám však nepovedia nič o tom, aké výkyvy prebehli v parametroch procesov, či sa inými rozhodnutiami nedala zabezpečiť ich vyššia stabilita a tým aj vyššia efektívnosť systému.
Jedinou cestou, ako vykonávať riadenie účinne, je včas vidieť vznik problémov. Ak pozorujeme zmeny na vstupe, môžeme zavčasu určiť, či tieto zmeny môžu byť príčinou porúch pri dosahovaní žiaducich cieľov. Potom zostane čas aj na nápravné akcie, ktoré uvedú systém do súladu so žiaducimi normami skôr, než meranie výstupu odhalí odchýlky od normy. Uplatnenie takéhoto princípu doprednej väzby v riadení si však vyžaduje zostrojenie modelu systému, ktorý slúži na predvídanie budúcich udalostí. Pomocou takýchto modelov sa v zložitých systémoch simulujú ešte pred zavedením opatrení ich možné varianty a na základe porovnania výsledkov sa vyberá ten variant, ktorý podľa kritéria riadenia vykazuje najlepší (optimálny) výsledok. Okrem toho dynamický model systému ukazuje, akým spôsobom vzájomne pôsobí organizačná štruktúra, vplyv autority v riadení a čas oneskorovania v rozhodovaní a v činnostiach pri zabezpečovaní úspechu daného systému. Pre lepšiu názornosť je predkladaná metodika demonštrovaná na príkladoch systémov rastu trhu, vývoja mestskej populácie, projektového riadenia, dynamiky trhu a ďalších sociálno-ekonomických systémov.
CD priložené ku knihe umožňuje aj menej skúsenému čitateľovi zoznámiť sa s hotovými modelmi, realizovať na počítači simulačné experimenty, a tým rozvíjať osobnú znalostnú bázu a predstavivosť o parametrickom správaní sa dynamických systémov.
Kniha je určená pre manažérov, ktorí hľadajú nové cesty poznávania narastajúcich problémov v ich podnikoch, a pre študentov ekonomických a sociálno-ekonomických fakúlt.