Druhý zväzok súborného diela priekopníka modernej slovakistiky a slovenskej jazykovedy otvára popularizačná publikácia Jazykovedné glosy k československej otázke,
ktorá naposledy vyšla v roku 1936 (prvé vydanie je z roku 1935).
Nasledujú žánrovo rôznorodé texty, publikované v rozličných jazykoch a
na rozličných miestach: chronologicky usporiadané vedecké a odborné
štúdie, menšie články a diskusné príspevky, úvody, predslovy, recenzie,
referáty, popularizačné články, drobnosti, časopisecké bibliografické
prehľady, správy a jubilejné články. Texty Ľ. Nováka sú dokladom
vnútornej histórie (nielen) slovenskej jazykovedy, dokumentujúc prechod
od mladogramatizmu k štrukturalistickej (slovami Ľ. Nováka
„štrukturálnej“) jazykovede a jej ukotveniu v slovenskom (a čiastočne
českom) vedeckom kontexte. Sú zároveň dokladom o vonkajších dejinách tak
slovenskej lingvistiky, ako aj slovenskej vedy vôbec – čitateľ
prechádza rozličnými štádiami formovania slovenského vedeckého myslenia a
života, pri ktorých výraznou, často zakladateľskou mierou participoval
práve Ľ. Novák (emblematická je cesta od Jazykového odboru Matice
slovenskej a Učenej spoločnosti Šafaříkovej cez Učenú spoločnosť
Šafárikovu (bez ř v mene Šafárik),
Slovenskú učenú spoločnosť k Slovenskej akadémii vied a umení). Sú
zároveň dokladom vývinu česko-slovenských jazykových, spoločenských,
politických a kultúrnych vzťahov. Niektoré názory Ľ. Nováka v
historickom vývine boli prekonané, niektoré však pôsobia priam
vizionársky (napr. v článku Ako sa bude na Slovensku hovoriť o 50 rokov?
z r. 1935 uvádza: „... nebude sa u nás hovoriť nijakou
českoslovenčinou, ktorá by dovtedy vznikla prirodzeným vývinom, t. j.
samovoľným splynutím spisovnej češtiny so spisovnou slovenčinou. Vznik
takejto jednotnej českoslovenčiny umelým zásahom alebo prirodzeným
vývinom nemožno si totiž jazykovedne ani len predstaviť“ – a ďalej:
„Popritom bude sa aj v mestách formovať typ hovorenej slovenčiny, ktorá
sa bude síce zakladať na rečovej osnove spisovnej, ale bude mať najmä
výslovnostné a slovníkové varianty, rozličné podľa jednotlivých
krajov.“). Toto vizionárstvo, ako aj uvedené citáty dokazujú, je však
podložené hlbokým lingvistickým poznaním. Mnohé z týchto názorov
(odhliadnuc od vedeckých zistení) je aktuálnych dodnes (úvahy o úlohe
vedy a umenia a o postavení vedy a umenia v slovenskej spoločnosti).
Všetky texty v publikácii vychádzajú v pôvodnej, autentickej podobe len s
nevyhnutnými editorskými zásahmi. Vydanie súborného jazykovedného diela
Ľ. Nováka bude mať bezpochyby veľký význam pre lingvistickú, ale aj
širšiu verejnosť dnes i v budúcnosti.
Recenzenti:
prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc.
prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc.