Zbierka slovenských ľudových
piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú
realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918
predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej
oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára
z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal
k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní
a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924
a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa
o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou
a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej
Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už
nedošlo.
Prvý, druhý a tretí
zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným
vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí pripravili aj záverečný štvrtý
zväzok vychádzajúci v roku 2022 v prvom vydaní. Prvé tri zväzky
obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, štvrtý
zväzok obsahuje doteraz neuverejnené texty piesní, registre, zoznamy, sprievodné
texty a ďalšie doplnkové materiály. Prílohou štvrtého zväzku je zvukové DVD
s reštaurovanými fonografickými záznamami z Literárneho archívu SNK,
dostupné aj v elektronickom formáte.
Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom
Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica
a Slovenskou národnou knižnicou.